Predstavme si človeka v dobách, keď po prvý raz ovládol oheň. Návod na to, ako možno oheň založiť sa šíril od jednej skupiny jedincov k druhej. Súčasník by povedal, že dochádzalo k oznamovaniu správ, alebo povedané inak dochádzalo k prvotnej informatizácii.

Na počiatku ľudstva  hlavnú úlohu pri prenose oznámení zohrávala verbálna komunikácia spojená s prvkami neverbálnej komunikácie akými sú gestá, mimika … . Prenos oznámení však stále predpokladal stretnutie sa ľudských jedincov. Zlomom bolo písmo a písomné odovzdávanie poznatkov. Myšlienka zapisovania  a archivovania písaných záznamov pochádza od Sumerov a je stará 7000 rokov. Neskôr v druhom tisícročí pred naším letopočtom, pribudli čínske archívy a neskôr budhistické záznami v Indii.

Významným krokom k hromadnému prenosu dôležitých faktov je Gutenbergova kníhtlač, ktorá okolo roku 1450 umožnila hromadne vytlačiť 200 kusov Biblie s 1282 stranami. Ak si uvedomíme, že pred týmto objavom sa každá kópia literárneho, alebo encyklopedického diela musela prepísať ručne musíme priznať, že dostupnosť knihy ako prenosového záznamového média sa niekoľkonásobne zväčšila.

Vráťme sa však do súčasnosti a na základe naznačených faktov si ozrejmíme niektoré dôležité pojmy ktoré nás uvedú do problematiky telekomunikačnej techniky súčasnosti a jej zaradenia medzi vednými disciplínami.

Prvým pojmom, ktorý si vysvetlíme je oznamovacia technika. Oznamovacia technika je vedný a technický odbor, ktorý rieši problémy súvisiace s prenosom a spracovaním správ za súčasného využitia princípov elektrotechniky.

Oznamovacia technika stavia na poznatkoch rádioelektroniky, zabezpečovacej techniky, automatizačnej techniky a telekomunikačnej techniky. Dôležitým odborom s ktorým kooperuje bez toho aby sme si to vôbec uvedomili je ekonomika. Ekonomické faktory sú totiž najdôležitejším nástrojom, ktorý nakoniec určí, či sa daná technológia navrhnutá v oznamovacej technike presadí v každodennej praxi.

Telekomunikácie (telekomunikačná technika) sú odvetvím oznamovacej techniky (presnejšie povedané oznamovacej elektrotechniky), ktoré vytvárajú podmienky na realizáciu sietí určených na prenos informácii medzi užívateľmi typu človek – človek, človek – stroj, stroj – stroj.