Štruktúra mobilných systémov

Rádiové mobilné komunikačné systémy sa odlišujú od pevných komunikačných systémov najmä z hľadiska technického riešenia, ale aj z hľadiska použitého prenosového média. Prenosovým médiom je výhradne voľný priestor, ktorého vlastnosti sa významne líšia od optických alebo metalických prenosových vedení.

Signál sa v prenosovom médiu, ktorým je voľný priestor šíry vo forme elektromagnetickej vlny.

Šírenie elektromagnetickej vlny závisí od vysielacej frekvencie a je naznačené na obr. 75.

Prostredie v ktorom sú mobilné zariadenia používané je charakteristické svojou členitosťou a rôznorodosťou. Nájdeme tu otvorený priestor hornatý alebo rovinný, prímestské prostredie s nízkymi budovami, centrá miest s výškovými administratívnymi centrami.

Signál prenášaný rádiovým kanálom je ovplyvňovaný dvoma základnými typmi úniku (výpadku alebo straty) signálu:

1. Dlhodobý únik – je spôsobený tlmením signálu pri prechode voľným priestorom. Dlhodobý únik je spôsobený dvoma mechanizmami:

1a) tlmenie šírením – súvisí s tlmením signálu vo voľnom priestore a je určené pomocou Friisovho vzťahu:

P_v – vysielací výkon, P_p(d) – výkon prijímaný prijímacou anténou vo vzdialenosti d od vysielacej antény, G_v a G_p je zisk vysielacej a prijímacej antény – charakterizuje schopnosť antény sústrediť vyžiarenú energiu do požadovaného smeru, λ – vlnová dĺžka vysielaného signálu a konečne d – vzdialenosť prijímacej antény od vysielacej. Veličiny sa do vzorca dosádzajú v základných jednotkách.