Spínací prvok môže pracovať na princípe:

a)      mechanickom

b)      elektronickom – polovodičové prvky

c)      magnetickom – prvky využívajúce nelinearitu hysteréznej slučky

V súlade s požiadavkami na ideálny spínací prvok by mal reálny spínač pracujúci na jednom zo spomenutých troch princípov spĺňať nasledovné vlastnosti:

a)      veľký spínací pomer

b)      krátke spínacie časy

c)      veľký spínací výkon a preťažiteľnosť

d)      veľká dynamika (pomer signál / šum)

e)      obojsmernosť prenosu

f)        odolnosť voči vonkajším vplyvom

g)      nízke výrobné náklady

h)      bistabilné vlastnosti

i)        malé rozmery

j)         dlhá prevádzková životnosť

k)      malý príkon pre spínanie

l)        oddelenie ovládacieho obvodu od spínacieho obvodu

m)    možnosť vytvorenia viac nezávislých kontaktov

V elektromechanických spojovacích systémoch bolo možné realizovať požadované spojovacie funkcie kombináciou troch základných kontaktových konfigurácií (obr. 4):

Ø      z – zapínací kontakt

Ø      r – rozpínací kontakt

Ø      p – prepínací kontakt

Obr. 4 Základné kontaktové kombinácie

Predošlá stránka | Ďalšia stránka