Štruktúra systému GSM

Prvé na čo sa pokúsime odpovedať bude charakteristika GSM štandardu. Skratka GSM označuje odporúčanie (kvázi – akoby) štandard na riešenie jednotlivých funkčných jednotiek kompletného mobilného rádiotelefónneho systému a definovanie najdôležitejších rozhraní.

Pri tvorbe štandardu GSM si konštruktéri stanovili nasledovné ciele:

1.      podpora mobility účastníka a medzinárodného roamingu

2.      integrácia do ISDN

3.      vysoká účastnícka kapacita

4.      kvalita rečových signálov minimálne na úrovni vtedy existujúcich analógových rádiových sietí

5.      zabezpečenie proti odpočúvaniu (stopercentná istota neexistuje a všetko sa dá obísť)

História štandardu GSM:

·        1979 – Konferencia WARC vyčleňuje pre budúci mobilný rádiový systém pásmo 900 MHz

·        1982 – CEPT zriaďuje pracovnú skupinu GSM (Groupe Speciale Mobile)

·        1986 – v Paríži bolo predložených celkom 9 návrhov systému (analógových ale aj digitálnych na princípe TDMA a CDMA – prístupové metódy v predošlých kapitolách), z ktorých mal byť vybraný vhodný budúci systém

·        1987 – bol vybraný plne digitálny úzkopásmový systém TDMA/FDMA a najdôležitejší prevádzkovatelia sietí v Európe podpísali memorandum o zavedení systému GSM na prelome rokov 1991/92.

·        V súčinnosti s dodávateľmi sa od roku 1998 vypracovala špecifikácia GSM v rámci ETSI

Prvé rádiové siete založené na štandarde GSM boli v Európe uvedené do prevádzky v roku 1992. V roku 1994 bola sprevádzkovaná sieť DCS 1800 čo znamenalo rozšírenie GSM štandardu o nové frekvenčné pásmo.

Úspech štandardu GSM bol spôsobený:

·        Odporúčania sú voľne prístupné (zadarmo)

·        Komponenty (MS – mobilné stanice, ZS – základňové stanice, MSC – mobilné rádiové ústredne) rôznych výrobcov sú vzájomne zlučiteľné, obzvlášť čo sa týka súčinnosti MS a ZS

Rozvoj štandardu nie je doposiaľ uzavretý a jednotlivé štandardizačné etapy sa označujú pojmom Fáza (Fáza 1, Fáza 2, Fáza 2+ …).

| Ďalšia stránka