Predtým, ako si bližšie popíšeme jednotlivé stavebné prvky siete UMTS bude potrebné vysvetliť prístupovú metódu CDMA.

Viacnásobný prístup ku kanálu s kódovým delením CDMA: Metóda spočíva v roznásobení informačného signálu s tzv. pseudonáhodným signálom čo spôsobí roztiahnutie spektra signálu. Pseudonáhodný signál má náhodné vlastnosti iba z hľadiska nezainteresovaného účastníka nakoľko bol vytvorený množinou vhodne prepojených klopných obvodov, ktoré sú prevádzkovateľovi známe.

Rozprestretie spektra je modulačná metóda pri ktorej sa používa ako modulačný signál taký pseudonáhodný (pseudošumový) kód (postupnosť), nezávislý od informačného signálu, aby sa energia signálu „rozprestrela“ cez oveľa väčšiu šírku frekvenčného pásma ako je šírka základného pásma informačného signálu.

V prijímači je signál v spektre opäť „zúžený“ použitím synchronizovanej kópie pseudonáhodného kódu použitého na vysielacej strane.

Základnou myšlienkou rozprestretia frekvenčného spektra signálu je úprava signálu so šírkou frekvenčného pásma B_S na signál s podstatne väčšou šírkou pásma B_SS.(obr. 96).

Ďalšou vlastnosťou rozprestretých signálov SS je ch akoby šumový charakter, čiže každý SS signál by mal byť „nekorelovaný“ s ostatnými SS signálmi, ktoré využívajú to isté frekvenčné pásmo.

Ak by boli pseudonáhodné signály ideálne mohli by sme do daného frekvenčného pásma umiestniť nekonečne veľa účastníkov, ktorí by mohli súčasne viesť hovor. Problémov prečo to nie je možne je hneť niekoľko: 1. Existuje len obmedzený počet signálov ktoré sa vzájomne neovplyvňujú a dajú sa teda použiť ako modulačné signály, 2. Z dôvodu nesynchronizmu a iných technických problémov je aj tento počet kanálov ešte ďalej znížený.

Predošlá stránka | Ďalšia stránka